Vzťahy ako na hojdačke: Hlučné nikdy, emotívne naveky

Čím častejšie rozchody, tým menší predpoklad na vybudovanie perspektívneho vzťahu.

Vo vzťahoch pripomínajúcich horskú dráhu sa so železnou pravidelnosťou strieda hlučné „nikdy“ s emotívnym „naveky“. Niektoré dvojice pôsobia, akoby nevedeli žiť ani spolu, ani od seba. A keďže pálenie mostov je nad ich sily, vyrieknuté zbohom nikdy nemyslia vážne a v kútiku duše veria, že sa nepokojná hladina časom ustáli. Aj turbulentné vzťahy môžu prežiť, no všetko závisí od založenia oboch partnerov. Kým pre niekoho sú emotívne rozchody a návraty nevyhnutnou súčasťou partnerského života, iného môžu skôr či neskôr „zabiť“. Zatiaľ čo jeden by sa bez napätia a „drámy“ nudil, iného môže otráviť.

Poistka či zvyk

Psychologička Denisa Maderová vidí problém opakovaných rozchodov a návratov v pute, ktoré vzniklo medzi partnermi. „Väzba môže byť citová i sexuálna. Každopádne ide o spojenie založené na určitej forme závislosti,“ hovorí o pozadí takzvaných kyvadlových vzťahov. Vzápätí dodáva, že závislosť je do istej miery človeku prirodzená. Neprirodzenú, extrémnu závislosť pripisuje emocionálnej nezrelosti a strachu z opustenia, z obavy, že lepšieho partnera už dotyčný nestretne.
Za opakovanými pokusmi udržiavať pri živote turbulentný vzťah môžu byť podľa nej aj pochybnosti niektorého z partnerov o tom, či je schopný fungovať ako „samostatná jednotka“. Vo vzťahoch s deťmi zas rezonuje otázka spoločnej starostlivosti o potomkov. Nezanedbateľná je i finančná stránka spolužitia. Niektorí notorickí rozídenci si však zvyknú dopriať repete aj zo zvyku.

Túžba po slobode

Častou príčinou rozchodov môže byť po­dľa Maderovej nesprávny výklad partnerovho správania. Ten môže nastať už vtedy, keď opadne prvotná vášeň a zamilovanosť. Po období symbiotického spojenia – zamilovanosti – totiž prichádza na rad obdobie odlúčenia, pripomína psychologička. Počas neho si každý z partnerov potrebuje vytvoriť priestor pre seba a svoju slobodu, s čím sa však druhá strana nemusí vyrovnať. Vtedy nastupuje nedôvera a s ňou súvisiace upodozrievanie.
Nie každý partner totiž ro­zumie tomu, prečo jeho láska potrebuje byť odrazu sama a prečo trávi čas s priateľmi.
„Dôvodom zdanlivého vzďaľovania sa pritom nemusí byť nevera. Druhá strana si iba nárokuje slobodu, ktorá má v partnerskom zväzku svoje opodstatnenie aj preto, aby dlhšie vydržal,“ vysvetľuje Maderová. Pripomína, že obmedzovaním slobody si k sebe nikoho nepripútame, skôr naopak. Rozhodnutie, či zostane, alebo odíde, by sme preto mali ponechať len a len na ňom.

Temperament

Dôležitú úlohu vo vzťahu zohráva podľa Maderovej temperament a povaha partnerov. Medzi niektorými doslova lietajú iskry, po emotívnej hádke sa však k sebe vrátia. Napriek tomu, či azda práve preto, sa vášnivo milujú. Hádka je korením vzťahu. „Tento typ dvojice je z hľadiska dlhodobého spolužitia problematický, no milenci sa cítia šťastní a život s niekým iným by bol pre nich nemysliteľný,“ poznamenáva odborníčka.
Za problematický považuje vzťah, v ktorom si partneri nerozumejú, ťažko zvládajú povahu toho druhého a trpia, no napriek tomu vo zväzku zotrvávajú. „Trpiteľ, ktorý je v istom zmysle slova aj obeťou, musí vyzrieť do štádia, keď sa dokáže oslobodiť a zároveň prísť na to, čo ho vlastne v nevyrovnanom zväzku drží,“ upozorňuje. V tejto súvislosti pripomína, že závislosť od iného človeka sa prenáša do partnerských vzťahov z minulosti a detstva.

Zrelí na rozchod

Ľudia neschopní ukončiť turbulentný milostný pomer majú podľa odborníčky menšie šance vytvoriť si hlbšie a trvácnejšie hodnoty. Nedôvera a neistota totiž dokonale nabúravajú stabilitu. Výsledok? Partneri sa nemusia vo vzťahu cítiť bezpečne a brať ho dostatočne vážne. S každým ďalším otrasom sa tak znižujú jeho šance na „prežitie“. „Čím častejšie sú rozchody, tým viac sa minimalizuje predpoklad vybudovania trvácneho a súdržného zväz­ku. Rozchod je totiž znakom, že vzťah ešte neprerástol do hlbších kvalít a jeho aktéri sa iba spoznávajú a testujú, ako ďaleko sú schopní dotiahnuť to spolu,“ hodnotí.
Návrat spojený s novým začiatkom je podľa Maderovej možný iba vtedy, ak si partneri dokážu odpustiť, priznať si chyby a dať si novú šancu bez výčitiek a nedôvery.
Na otázku, koľko šancí možno dať rozháranému vzťahu, neexistuje jednoznačná odpoveď. Partneri sa rozchádzajú a opätovne zbližujú dovtedy, kým nenájdu vnútornú silu zostať sami. Alebo pokiaľ sa nepresvedčia o tom, že dotyčná osoba je pre nich napriek hádkam osudová. A nech to znie akokoľvek absurdne, aj na rozchod musí vzťah dozrieť. „Človek zmietajúci sa v pretrvávajúcej kríze po­trebuje čas doriešiť nedoriešené, uzatvoriť neuzavreté. Musí si uvedomiť, že svojím rozhodnutím urobil pre seba to najlepšie. Iba tak dokáže vkročiť s čistým štítom do ďalšieho partnerstva,“ dodáva psychologička.

Autor: MÁRIA UKROPCOVÁ