Posteľné mýty

Predsudky sú istou formou strachu, ktorý hovorí, že čosi je v rozpore s naším presvedčením

Sexuálne predsudky súvisia s vnímaním sexuality v dávnych časoch. Na jej tabuizovaní si zakladal najmä temný stredovek, ktorým otriasali silné náboženské dogmy a stereotypy. Až koncom bujarých šesťdesiatych rokov minulého storočia ospevujúcich neviazanú lásku sa v otázke sexu začali lámať ľady. Zlomový bol revolučný rok 1989, keď sa podarilo zboriť barikády v mnohých sférach, sexuálnu nevynímajúc. O sexuálnej problematike sa začalo hovoriť poriadne nahlas a verejne. Podaktoré utkvelé predstavy sa podarilo vyvrátiť, iné pretrvávajú.

Kultúrne dedičstvo:

Vryté stereotypy vrátane sexuálnych sú podľa psychologičky Denisy Maderovej akýmsi „kultúrnym dedičstvom“ a tradujú sa z generácie na generáciu. Odborníčka však upozorňuje, že môžu skrsnúť i priamo v našich hlavách a signalizujú, že v sebe nosíme strach podniknúť niečo, v čo nemáme dôveru a nie je ani v súlade s naším presvedčením či hodnotami.
Sexuálne stereotypy sa pritom rozmáhali nezávisle od pohlavia, hoci misky váh sa prikláňajú na stranu žien. „Predsudky ohľadne sexuálneho správania sa nespájajú konkrétne s pohlavím. V minulosti sa však často predpojato diskutovalo o postoji mužov k sexualite a ich promiskuite, čo sa zdôvodňovalo ich vyšším sexuálnym založením, súvisiacim najmä s hladinou testosterónu, ktorého produkcia je hormonálne podmienená. S tým sa spája aj silnejší sklon k agresivite,“ hovorí Maderová. Pripomína, že ženy vystupovali v sexualite skôr zdržanlivejšie. Dôvod? Keďže sa zžili s úlohou matky, v porovnaní s mužmi cítili silnejšiu potrebu a zodpovednosť starať sa o rodinu. Muži tak mali viac osobnej slobody a väčší priestor na sebarealizáciu.

Ženy verzus muži:

Pravdepodobne najrozšírenejším názorom hraničiacim s klišé je, že ženský sexuálny apetít pokrivkáva za mužským. Podľa odborníčky však ide o zovšeobecnený a hrubo paušalizovaný pohľad. Je pravda, že u žien po pôrode zvlažnie sexuálna túžba vinou prudkej zmeny životného rytmu. Z nezáujmu o sex sa nemôžu vyvliecť ani dlhoročné partnerky v zabehnutých, stereotypnejších zväzkoch. No sú tu adolescentky, ktoré za mužskými náprotivkami v ničom nezaostávajú. „Z rozprávania dospievajúcich mladých ľudí viem, že ženy netúžia po sexe o nič menej ako muži, ba dokonca sú to muži, ktorí čoraz častejšie uvádzajú, že majú pocit, že súčasným ženám ide viac o sex než o vzťah,“ tvrdí psychoterapeutka. A dodáva, že práve z uvedeného nedocenenia vzťahu na strane žien pramenia pohnútky mladých mužov vyhľadávať staršie partnerky, pre ktoré je život vo dvojici a vzájomná telesná blízkosť spojená s nehou, dotykmi, ohľaduplnosťou a hlbším záujmom o toho druhého.
Nájsť v období dospievania partnerku na vážnejší vzťah je vraj čoraz ťažšie. Odborníčka to pripisuje sexuálnemu správaniu, ktoré je viac živočíšneho ako citového charakteru. „Naša spoločnosť je presexualizovaná. Tam, kde chýbajú vyššie citové hodnoty, znižuje sa aj schopnosť prežívať hlbšie city spolupatričnosti, ktoré sú pre vzťah zásadné.“ Krédom dnešných dorasteniek v oblasti intimity sa podľa nej stal sexuálny pôžitok aj voľnejšie vzťahy. „Sexuálne zblíženie muža a ženy už prestáva byť zahalené rúškom tajomstva a spojené s dobývaním. Pre mužov sú ženy ľahšie dostupné a strácajú na hodnote. Muži sa nemôžu prejaviť ako lovci, čo je pre nich prirodzené,“ dôvodí Maderová.

Intelektuáli verzus prostoduchí:

Medzi sexuálnymi stereotypmi sa však nájdu aj také, ktoré viac či menej zodpovedajú skutočnosti. Jedným z nich je názor, že sex s neinteligentnými divožienkami je spontánnejší a uspokojivejší ako s intelektuálkami. Hoci to znie absurdne a ani v tomto prípade nemožno generalizovať, záškoláci a nevzdelanci sú obdarení rýdzou bezprostrednosťou, ktorá sa pri sexuálnych hrách môže hodiť. „Vo všeobecnosti platí, že ľudia s nižším vzdelaním majú viac spontánnych prejavov a menej kontrolovaných reakcií. Nie sú až natoľko riadení sebakontrolou a intelektuálnym zvažovaním správnosti prejavov svojich emócií ako racionálnejšie typy, ktorým je blízka rozvaha a kontrola,“ uvádza psychologička. Zároveň však upozorňuje, že živelnosť a sexuálnu odviazanosť rozdúchava aj spontánnosť a kreativita jedinca.
V zásade platí, že k sexuálnej nespútanosti majú bližšie prostoduchí ľudia s inštinktívnym správaním, pri ktorom hrá rozum druhé husle. Nebývajú zaťažení intelektuálnymi povinnosťami, a preto sú o poznanie náchylnejší stratiť v sexe hlavu. Neznamená to však, že kto nosí hlavu na krku a zároveň ju používa, je vo veciach zbavovania sa zábran beznádejný prípad. „Nemyslím si, že intelektuáli nevedia byť živelní, len im to s tou živočíšnosťou nemusí ísť za každých okolností úplne hladko,“ poznamenala psychologička. Zdôraznila, že keď sú ľudia odbremenení od organizovania, tvorivého myslenia a logického uvažovania, majú väčšie sklony pustiť pudy na špacír. Nemusia si život komplikovať stavaním racionálnych prekážok na rozdiel od tých, ktorí sa nechajú pohltiť prácou vyžadujúcou si logické myslenie a koncentráciu. Tie si potom nechtiac prenášajú aj do partnerského života. „Sexuálnou rozbuškou“ nie sú podľa Maderovej spravidla ani pedantní systematici, ktorí si potrpia na systém, režim, poriadok a kontrolu. Svoju úlohu zohráva aj duchovné založenie človeka.

Ženský orgazmus:

Komplikovanejšie to je aj v prípade stereotypov spojených s predstieraním orgazmu. Zlé jazyky tvrdia, že keď ho žena nemôže dosiahnuť, tak ho simuluje. Ide však o skreslený postoj. „Nie každá žena, ktorá začne skoro pohlavne žiť, si je aj istá, či orgazmus prežila. Veľa sedemnásťročných sa ma pýta, aké to vlastne je. Preto nie je fingovanie ako fingovanie,“ varuje psychologička. Dosiahnutie orgazmu je podľa nej podmienené emocionálnou zrelosťou a schopnosťou poznať svoje telo a vlastné potreby, ako i svojho partnera. Šance ženy na vyvrcholenie sa znižujú, ak často mení milencov. „Ak žena strieda partnerov, nádej na prežitie orgazmu sa u nej zmenšuje, pretože v takom prípade ide len o sex a uspokojenie muža,“ argumentuje Maderová.

Análny sex:

Často omieľanou frázou je, že ženy nemajú rady análny sex a robia to len pre radosť mužov. „Nemyslím si, že toto tvrdenie celkom zodpovedá pravde. Treba si uvedomiť, že medzi pohlavnými orgánmi a konečníkom – či už ženy, alebo muža – sa nachádza centrum sexuálnej energie. Stimulácia tejto erotogénnej zóny môže u oboch pohlaví podporiť orgazmus,“ objasnila. Odborné výskumy okrem toho potvrdzujú, že nielen homosexuáli, ale aj mnohé ženy vnímajú tento druh sexu ako rozkoš a obohatenie.
Pre úzkostlivejšie povahy to však môže byť nepríjemný, ba až ponižujúci zážitok. Psychoterapeutka upozorňuje, že sexuálne zneužitie týmto spôsobom je oveľa väčšou traumou. „Fyzické odovzdanie sa pri análnom styku musí byť podopreté obojstranným súhlasom, vzájomným rešpektom a dôverou,“ zdôrazňuje.

Autor: MÁRIA UKROPCOVÁ